Došlo mi to pri pristátí

Autor: Marek Lutz | 10.6.2011 o 10:12 | (upravené 11.6.2011 o 15:29) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  106x

Ako asi niektorí viete, zopár týždňov dozadu som dostal príležitosť absolvovať pracovnú stáž cez AIESEC a pracovať pre Alcatel-Lucent región Stredný východ a Afrika ako "HR Communication specialist".

Pohľad na káhirské letisko pri pristátíPohľad na káhirské letisko pri pristátíMarek Lutz

Po celú dobu od začiatku výberového procesu na túto pozíciu som viac-menej k celej veci pristupoval štýlom "všetko v pohode, nič také hrozné". Prechádzal som postupne 3 kolami výberu a tento postoj sa nemenil. Samozrejme, voči pozícií a práci som cítil rešpekt a odhodlanie spraviť všetko čo najlepšie.

Keď som sa dozvedel, že som vybraný, trochu mi to zvýšilo krvný tlak, samozrejme, ale to najmä z toho dôvodu, že ma čakalo vybavovanie náležitostí s mojim vtedajším zamestnávateľom - Accenture Slovensko. Po takmer polroku vo firme som sa už cítil trochu "zrastený" s mojim tímom a pracoviskom. Napriek tomu som podal výpoveď, odobrili mi ju a začal som sa pripravovať (najmä nákupmi - musím povedať, že to bolo moje najväčšie nakupovanie šiat v živote :)). Všetko v pohode, nič také hrozné.

Čoskoro prišiel posledný týždeň na Slovensku, skončil som presun zodpovedností, užíval si posledné 2 dni na Slovensku ako dovolenku a v sobotu ráno sme sa ja a Bubu, moja snúbenica, vydali na viedenské letisko. Cítil som sa ako pred bežnou pracovnou cestou, všetko v pohode, nič také hrozné, vidíme sa o chvíľu. V rýchlosti sme sa rozlúčili a ja som nastúpil do môjho lietadla do Káhiry.

Let trval asi 3 hodinky a o tretej popoludní sme sa dotkli pristávacej dráhy.

A vtedy mi to došlo!

Nasledujúcich 365 dní sa moja práca a môj celý život odohrávať takmer výlučne v Káhire, Egypte, 2350 kilometrov od Bratislavy a Slovenska. Spávať, zobúdzať sa, pracovať, zabávať sa, učiť sa a užívať si život budem v úplne inej krajine.

Škoda, že mi nedošlo, že to nie je až tak v pohode, trochu skôr.  Nie preto, že by som o tom chcel strašne premýšľať, alebo z toho vycúvať. Ale preto, aby som si viac vychutnal posledné momenty pred tým, ako k tomu dôjde. Aby som si vychutnal posledné slovenské jedlo, Veľkú noc strávenú doma, aby som ešte trochu viac pozornosti a lásky venoval svojej Bubu.

A čo vy? Už ste mali podobnú skúsenosť, keď ste podcenili významnosť blížiacej sa zmeny, a potom ste si želali, aby ste viac pozornosti venovali prítomnosti pred jej príchodom?

Viac o mojich zážitkoch v Egypte nájdete už čoskoro na tomto blogu (a aj fotky budú).

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?