Hovorí sa, že s ohňom sa neradno zahrávať. Ani s vodnými tokmi sa zahrávať netreba a občas sa nám rozhodnú dať príúčku z toho, kto tu vlastne panuje na Zemi. A zdá sa, že stále je to príroda. Našťastie u nás na Slovensku ešte nie sú obete na životoch, a dúfajme, že ani nebudú…
Vnesme ale do tejto situácie trocha nadhľadu a pozrime sa, čo nám zvýšená vlhkosť v Bratislave priniesla za posledných pár dní:
Zistili sme, že v Nemecku je nejaké mesto menom Passau, cez ktoré tečie "naša" veľrieka
Tento týždeň sa asi zapíše ako týždeň s najvyšším výskytom slova Passau v reči bežného Slovenského občana. Ktovie, akým spôsobom objavíme ďalšie nové mestá v okolitých krajinách…
Znova sme si užili pohľad na jemne neoholenú tvár pána premiéra
Náš pán premiér pravdepodobne aktívne prikladá ruky vypracované bežným posilovaním vo forme 1001 klikov k dielu a prehadzuje protipovodňové mechy. Práve preto nemá čas sa oholiť. V správach sa objavuje s utrápeným výrazom v tvári a jemným strniskom. Prejavuje tak spolupatričnosť s ľudovým voličom. Našťastie môže byť pokojný - stabilná hladina Dunaja nepatrí k istotám, ktoré sľuboval… Možno v najbližších voľbách.
Prišli sme o promenádu pred Euroveou
Ale nie tak úplne. Veď sa len trochu vyššie posunula a zmenila. Inak sa stále dá posedieť, dať si kávičku. Akurát ten pohľad je špatený vyšším počtom okoloidúcich s fotoaparátmi. Chcú spraviť tú najlepšiu fotku z týchto pamätných dní. Veď ktovie kedy znova uvidíme tisícročnú vodu.
Zvýšil sa záujem o obdivovanie prírody
Zrazu je počet Bratislavčanov (rozumej tých čo bývajú v Bratislave, necielim len tých pravých domácich), ktorí trávia romantické momenty pri našom najväčšom vodnom toku asi tak 10-násobne vyšší. "Idem pozrieť k Dunaju" je po "Ako to vyzerá v Passau" asi druhá veta s exponenciálnym nárastom výskytu v bežnom pouličnom rozhovore. Všetci sú naň zvedaví, všetci chcú vidieť, ako to vyzerá.
Zdravý životný štýl je in
Popoludňajšia prechádzka, prípadne posedenie a postávanie na čerstvom vzduchu je to pravé v tieto dni. Nepamätám si toľko ľudí v Sade Janka Kráľa počas pracovného dňa ani v ten najkrajší a najteplejší deň leta. A nieto v takýto sychravý deň ako dnes…
Dnes som po dlhej a úspešnej ignorácií fenoménu "búrlivá hnedá voda" s kolegyňou podstúpil krátku prechádzku k protipovodňovej stene. A to k jednej z najnovších. Neďaleko našej budovy nám pred Tyršovym nábrežím dnes vystavali usilovní policajti či vojaci novučičkú bielu stenu (za to samozrejme ďakujeme a vážime si vašu prácu). No a to je niečo čo sa musí vidieť.
Ešte po ceste (ktorá mi trvala cca 5 minút) som stihol zachytiť dôležitú informáciu. Jedna pani, už po zhliadnutí novej steny, hlásila kolegyniam: "No, je to tu postavené, trochu to presiaka, ale inak ok." Možno bola vyslaná celou kanceláriou ako prieskumník, že či sa je na čo prísť pozrieť. Mimochodom, zrazu má nejako veľa ľudí flexibilnú pracovnú dobu, alebo sa mi to len zdá?.
Na mieste som stretol dvoch vyfešákovaných mestských policajtov v svietivých reflexných vestách. A hordu ľudí dychtivých po výhľade. Policajná páska, ktorá mala za účel zabrániť priamemu prístupu k stene bola príliš nejasným signálom stop. Takže v podstate každý druhý návštevník vyhliadky vystrkoval krk nad okraj steny a snažil sa niečo zazrieť. Neviem, čo, pretože okrem tej vody tam za tou stenou nič nie je. Ale tiež som tú hlavu vystrčil.
Každopádne ale vďaka kolegyni si už môžem zo svojho celoživotného "bucket-listu" vyškrtnúť zhliadnutie rozliateho Dunaja priamo spoza protipovodňovej steny. A to sa ráta.
Takže každý, kto ešte ignorujete aktuálny trend v povodňovej turistike, vyzývam Vás: Hor sa k Dunaju!
Len si prosím vyberte bezpečné miesto, aby páni z ochranných orgánov na mňa neprišli so žalobou, že ohrozujem Vaše zdravie. Lebo vidieť rozvodnený Dunaj v telke od rána do večera a čítať o tom na všetkých portáloch nie je to isté, ako ho na 5 minút navštíviť a pokyvkať hlavou nad tým, aké je to zlé…