Na farmárskych trhoch u Jiřího z Poděbrad

Autor: Marek Lutz | 13.6.2013 o 22:58 | (upravené 13.6.2013 o 23:21) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  83x

Minulý víkend som strávil v stovežatej Prahe. To nie je asi nič výnimočné, však je to pár hodín cesty od Bratislavy luxusným Student Agency busom (mimochodom, skvelé služby, musím uznať). A kto tam ešte, preboha, nebol, že?

Výnimočnou ale pre mňa bola návšteva farmárskych trhov. V prvom rade vysvetlím svoj prednávštevný postoj. Tak trochu som mal z celého toho hajpu okolo bio stravy, domácich potravín a podobne pocit, že je to len ďalší marketingový blábol. Lebo však čo už môže byť nejako kvalitnejšie vypestované, keď aj tak celá naša Zem je zasvinená všetkým odhora až dole? Samozrejme, chápem, že asi tie korporátne liahne, mäsiarne, farmy a iné výrobne asi nebudú práve najpoctivejšie spravované. Možno nám v nich do toho jedla lejú ešte trochu viac svinstva, ako sa prirodzene vo vzduchu, pôde a vode v dnešnej dobe nachádza. Neprišlo mi, že by stálo za to nejako sa naháňať na trh a tam si nakupovať "ako za starých čias".

No priznám, mýlil som sa.

Hneď na ráno (rozumej cca o 10.00) sme sa vybrali nakúpiť raňajky neďaleko bytu, kde som nocoval. Že na farmárske trhy.

Len čo sme dorazili na miesto činu, bolo mi jasné, že to bude zaujímavé. Ešte sme ani nevstúpili medzi stánky a už tam stál rad na zeleninu. Ten sa tiahol cez polovicu výstavnej uličky. Vravím si, že asi na tom niečo predsa len bude, keď je tu toľko ľudí (hoci, záujem množstva ľudí nie vždy znamená, že na tom je niečo dobré).

Ale tak fajn. Zamiesil som sa medzi kopu českých bratov a sestier a prechádzal sa medzi stánkami.

Odbočka v súvislosti s českými bratmi: strašne sa vždy hnevám, keď stretnem Slovákov, ktorí žijú v Čechách (pardón, Českej republike, aby som aj Moravákov zahrnul) a z úst sa im sype samé "Jó", "Jistě" a podobne. Ale musím uznať, že nejako sa tá ľúbivá reč česká aj mne, Slovákovi z východu, lepí na hubu. Párkrát som sa pristihol pri jókaní a jistě-ovaní.

Späť k trhom. Napravo mäsiarstvo, naľavo pekár. Predo mnou stánok s kávou (presso tam robili priamo na mieste, tak som si jedno dal). Ďalej ďalšia zelenina (tu mali aj "kedlubnu", po slovensky kaleráb). Naľavo zase stánok s domácimi cestovinami. Toto je celkom zaujímavá atrakcia. Ako som sa dozvedel, tie cestoviny vyrába rodinka, ktorá často cestovala do Talianska a nejako im chýbali dobré cestoviny v Česku. Tak sa do toho pustili. Boli mimochodom úplne super (mali sme tie také plnené oné, už neviem ako sa to volá). Na obaloch sa strieda mamina rodiny s bratom. Druhý brat práve stál za pultíkom a sestra sa nejako nedostala cez užšiu selekciu na "tvár rodinných cestovín". Tak čo už, biznis je biznis, rodina bokom :D

Celkovo, tá atmosféra medzi stánkami bola veľmi príjemná. Mal som taký pocit, akoby som sa vrátil pár rokov dozadu a vyskytol sa v starom česko-slovenskom filme, kde na dedine všetci prídu na nákup ráno na trhy. Nejako som si asi namýšľal, že máme s tými všetkými farmársko-trhovými-návštevníkmi niečo spoločné, nejaku "filozofickú spojku". Každopádne cítil som sa tam dobre.

Ešte aby som nezabudol. Kúpili sme tam aj paštiku (či paštétu, či pašteku, či čo??? Neviem a do slovníka sa mi pozerať fakt nechce, takže sa ospravedlňujem ujovi Slovenčinovi a vedátorom z JÚĽŠ, ak som netrafil). Úplne skvelá bola. Chalan tam vykrikoval "Pojďte ochutnat, domáci paštika!" Na stolíku na plastovom tanieriku mal nakrájané luxusné kúsky chleba natretého touto pochutinkou. (Tak trochu pripomínal tie slečinky v kauflandoch, hypernovách, billách a podobne, čo stoja pri tých plastových pultíkoch. Rozdiel bol, že nemal na háku všetkých okoloidúcich a hlavne, že vedel, čo predáva, lebo to sám robí...).

Tak sme pristúpili a ochutnali. Bôčikovú. Ale to fakt nebola bôčiková ako ju poznáte (ak ju nepoznáte, spoznajte) z regálov obchodov. Bôčikovú som mal vždy rád, lebo nám ju mama dávala na rožky ešte keď nám balila desiate do školy. A fakt som ju mal rád. Ale táto bôčikova jej vytrela oči, uši, ústa aj nos a keby som chcel byť nechutný, tak aj iné otvory. Jednoducho to bolo také skvelé, že som sa rozplýval (a kebyže ma poznáte, viete, že ja sa nerozplývam často). 88% podiel mäsa!!! Viete si to predstaviť? Ono to malo chuť, vôňu. Tak som si jednu vzal.

Chalan nám ešte stihol povedať, že to dorábajú ešte s kamošom podľa receptúry svojho dedka, ktorý robil 40 rokov mäsiara, ale teraz nejako už nevládze. A že sa ešte chystajú aj na iné mäsové špecialitky... No neviem sa dočkať.

Takže, čo sme si to vlastne odniesli z trhov:

  • domáce plnené cestoviny
  • šampiňóny (akože, veľké boli asi ako jablká)
  • bôčikovú paštiku
  • zeleninu
  • presso

A hlavne, pekný zážitok :) Každopádne, odporúčam a najbližšie asi navštívim aj tie bratislavské...

(PS: chcel som vložiť aj obrázky, ale moja trpezlivosť je slabšia ako blogovací systém)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?